Viditeľnosť
Viditeľnosť v meteorológii označuje maximálnu vzdialenosť, na ktorú môže neozbrojený pozorovateľ vidieť a identifikovať objekty, čo je kľúčové pre letectvo, nám...
Nízka viditeľnosť v letectve označuje meteorologické podmienky znižujúce výhľad pilota pod regulačné minimá, čo ovplyvňuje bezpečnosť, prevádzku a postupy.
Nízka viditeľnosť v letectve označuje meteorologické podmienky, keď je schopnosť pilota alebo pozorovateľa vidieť a identifikovať výrazné objekty znížená pod regulačné alebo operačné limity. Tieto podmienky môžu vzniknúť v dôsledku hmly, oparu, zákalu, dymu, zrážok, víriaceho prachu či piesku alebo sopečného popola. Nízka viditeľnosť je hlavné riziko počas priblíženia, pristátia, pojazdu a vzletu, pretože priamo ovplyvňuje schopnosť pilota vizuálne rozpoznať dráhy, pojazdové cesty, prekážky a iné lietadlá. Tento glosár poskytuje podrobný pohľad na pojmy, príčiny, meranie, dopady a riadenie nízkej viditeľnosti v letectve.
Viditeľnosť je miera vzdialenosti, na ktorú je možné jasne rozoznať objekt alebo svetlo. V letectve platí niekoľko štandardizovaných definícií:
Viditeľnosť sa v USA udáva v míľach (SM), vo väčšine členských štátov ICAO v metroch (m). Presné hlásenie viditeľnosti je kľúčové pre bezpečnú letovú prevádzku, pretože ovplyvňuje, či pilot letí podľa vizuálnych alebo prístrojových pravidiel.
Základňa oblačnosti je výška nad úrovňou letišťa (AGL) najnižšej vrstvy oblakov hlásenej ako roztrhaná (BKN), zatiahnutá (OVC) alebo ako znížená dohľadnosť (napr. hmla alebo dym). Základňa oblačnosti je významná pre určenie letových pravidiel:
Základne oblačnosti sa uvádzajú v správach METAR a sú zásadné pre dodržiavanie podmienok ATC a operačných miním.
Letová prevádzka sa podľa základne oblačnosti a viditeľnosti delí do štyroch kategórií:
Tieto kategórie určujú operačné postupy, oprávnenia pilota a požiadavky ATC.
Hmla pozostáva z drobných kvapiek vody rozptýlených vo vzduchu, ktoré znižujú viditeľnosť pod 1 000 metrov (5/8 SM). Typy zahŕňajú:
Hmla sa v správach METAR uvádza ako “FG” a je častou príčinou meškaní na letiskách.
Opar (“BR” v METARoch) pozostáva z mikroskopických kvapiek vody, ktoré znižujú viditeľnosť na 1 000 až 5 000 metrov (5/8–3 SM). Často vzniká pri vlhkých, pokojne stojacich podmienkach najmä skoro ráno alebo večer.
Zákal (“HZ” v METARoch) spôsobujú jemné, suché častice ako prach, dym alebo znečistenie. Znižuje viditeľnosť, často s modrastým alebo žltkastým nádychom, najmä v mestských alebo priemyselných oblastiach.
Dym (“FU” v METARoch) z lesných požiarov, spaľovania alebo priemyslu môže znížiť viditeľnosť pod 1 SM, niekedy na veľkých plochách, a predstavuje významné operačné riziko.
Silný vietor v suchých oblastiach zdvíha do vzduchu prach alebo piesok, v METARoch označené ako “DU” (prach) alebo “SA” (piesok), niekedy znižujúc viditeľnosť na minimum.
Sopečný popol (“VA” v METARoch) z erupcií môže putovať tisíce kilometrov a vážne znížiť viditeľnosť, pričom môže poškodiť motory a systémy lietadiel.
Vyškolení pozorovatelia odhadujú viditeľnosť a základňu oblačnosti vizuálne, čo je užitočné pri zisťovaní javov ako miestna hmla, vrstvy zákalu alebo lokálny dym, ktoré automatizované senzory nemusia zaznamenať.
Nízka viditeľnosť môže:
ICAO a FAA stanovujú konkrétne minimá pre viditeľnosť a základňu oblačnosti pri priblížení, pristátí a vzlete. Prevádzka pod týmito minimami je zakázaná alebo vyžaduje špeciálnu kvalifikáciu posádky a vybavenie.
Okrem letových rizík môžu udalosti s nízkou viditeľnosťou, ako dym, zákal či prach, predstavovať respiračné riziká pre personál a cestujúcich, niekedy vyžadujúce ochranné opatrenia.
Riadenie nízkej viditeľnosti zahŕňa:
Nízka viditeľnosť je zložitým, no zvládnuteľným rizikom v letectve, pričom zavedené globálne štandardy a robustné technologické riešenia zabezpečujú kontinuitu prevádzky a bezpečnosť.
Nízka viditeľnosť označuje poveternostné podmienky, keď je vzdialenosť, na ktorú pilot vidí, pod regulačnými alebo operačnými limitmi, čo ovplyvňuje bezpečnosť letu pri vzlete, pristátí, pojazde a priblížení. Vyžaduje použitie prístrojových postupov a špeciálnych letiskových protokolov.
Nízka viditeľnosť sa zvyčajne meria pomocou senzorov Runway Visual Range (RVR), automatizovaných pozemných meteorologických systémov (ASOS) a ľudských pozorovateľov. RVR udáva vzdialenosť, na ktorú pilot vidí po osi dráhy, čo je kľúčové pre bezpečné pristátia a vzlety.
Bežné príčiny zahŕňajú hmlu, opar, zákal, dym, zrážky (dážď, sneh, mrholenie), víriaci prach a piesok a sopečný popol. Každá má odlišné mechanizmy vzniku a vplyv na bezpečnosť letísk a letov.
Letové kategórie zahŕňajú VFR (Vizuálne letové pravidlá), MVFR (Hraničné VFR), IFR (Prístrojové letové pravidlá) a LIFR (Nízke IFR). Každá je definovaná minimálnou výškou základne oblačnosti a vzdialenosťou viditeľnosti, čo určuje povolené operácie.
Letiská spúšťajú operácie pri nízkej viditeľnosti (LVO) pomocou špeciálnych postupov — ako SMGCS, osvetľovacie systémy a minimá podľa RVR — na zachovanie bezpečného pohybu na zemi aj vo vzduchu. Piloti prechádzajú na prístrojové letové pravidlá a spoliehajú sa na vedenie riadiacej veže.
Zvýšte bezpečnosť letiska a plynulosť prevádzky počas nízkej viditeľnosti s integrovanými systémami, aktuálnymi dátami a odbornou podporou. Objavte, ako naše riešenia udržiavajú vašu prevádzku bezpečnú a efektívnu za každého počasia.
Viditeľnosť v meteorológii označuje maximálnu vzdialenosť, na ktorú môže neozbrojený pozorovateľ vidieť a identifikovať objekty, čo je kľúčové pre letectvo, nám...
Vizuálny dosah, alebo viditeľnosť, je maximálna horizontálna vzdialenosť, na ktorú možno veľký, tmavý objekt vidieť a rozpoznať proti obzoru za aktuálnych atmos...
Postupy pri nízkej viditeľnosti (LVP) sú bezpečnostné protokoly aktivované na letiskách, keď viditeľnosť klesne pod stanovené minimá, aby sa zabezpečil bezpečný...
Súhlas s cookies
Používame cookies na vylepšenie vášho prehliadania a analýzu našej návštevnosti. See our privacy policy.